Opití šoféri autobusu? / Drunk bus drivers?

Autor: Daniela Husarova | 20.7.2014 o 17:52 | (upravené 20.7.2014 o 20:28) Karma článku: 7,38 | Prečítané:  2436x

For English version scroll down. --- Jedného pekného sobotného rána som sa vybrala autobusom k mojej babke, do dedinky vo vinárskej oblasti okres Rimavská Sobota. Už som týmto spojom párkrát išla bez žiadnych problémov. Preto mi už hneď bolo zvláštne, keď autobus meškal asi 40 minút. Ľudia len tak rozpačito pozerali na seba a nikto nás neprisiel informovať, že či ten spoj vôbec príde.

Nakoniec sa spoj z Ostravy dovalil a vyvalili sa z neho dvaja rozčuchorení šoféri. Už len pohľad na nich mi bolo niečo zvláštne: rozstrapatené vlasy, nezakasané košele, úplne spotené tváre a hlavne neprítomné pohľady so zdvihnutými obočiami. No proste akoby práve vysli z krčmy, alcohol sa nezaprie len tak. Keď som si pýtala lístok na moju cieľovú stanicu, tak ju pán šofér nevedel nájsť na prístroji a tak som mu ju musela ukázať. Až doma som si všimla, že síce vypýtal sumu do mojej cieľovej dedinky, ale lístok mi vytlačil do pár dedín predtým, asi o euro 20 menej. Čiže mu euro dvadsať ostalo k dobru. Ale veď moja chyba, že som si nepozrela lístok. To zďaleka však nebol prvý z “prešľapov.” V ďalšej zastávke už prístroj ani nefungoval, alebo teda oni ho nevedeli ovládať. Takže peniaze sa brali, ale lístky sa nedávali. “No nefunguje nám to.”

Ďalši prešľap bol, keď autobus mal výjsť z Nív cez rampu a nejakú kartu bolo treba naskenovať. Šoféri sa medzi sebou dohadovali a eventuálne nadávali, že táto vec “Ježišukriste nefunguje. Je to dojebaný.” Nakoniec sa im to podarilo. Vyrazili sme. O dve minúty ale, ten hlavný vodič, si zas na niečo spomenul. “Vole, vždyť my jsme zapomněli tam vyměnit tu kartu,...” “No to jo, to musime zastavit někde, bude zastavka tak tam to vyměníme.” Tak sme zase stáli kym šoféri zas niečo nastavovali a nadávali. Ďalšie meškanie.

Po pár kilometroch jazdy mi bolo jasné, že tu nie je niečo v poriadku. Prudké brzdenie, prechádzanie do protismeru, trhané prehadzovanie rýchlosti a hlasné nadávky a hádanie sa medzi sebou. Pozerám na spolucestujúcich , bolo nás úplne plný autobus a aj oni len krútili hlavou pri najlepšom, a vačšinou nemali ľudia reakcie žiadne. Hovorím pani vedľa: “Nezdajú sa vám nejakí opití alebo proste kocovinu že majú? Akoby včera pili?” A to pani vedľa povie: “Ja idem z Ostravy, no a som začula, že toto sú nejakí náhradní šoféri, ktorých zavolali na poslednú minútu a podľa všetkeho jeden je z nich Ivan a včera bolo Ivana. Tak určite oslavovali. Dokonca ten jeden spal vzadu celú cestu z Ostravy az sem. A zle odbočili v Bratislave, preto to meškanie.” “Ale veď oni by ešte určite nafúkali, nemyslíte? “No, asi áno,” odpovedala pani, pokrčila plecami a ešte pevnejšie sa chytila tej rúčky na operadle pred ňou.

Rozmýšľam a rátam v hlave: Keďže autobus mal byť v Bratislave o 7.00, on musel vyštartovať z Ostravy o hodinu dve skôr, čiže 4:30 ráno, povedzme, a keď pili až do polnoci, tak mi z toho iné nevychádza len to, že nás vezú týmito kľukatými cestami opití šoféri, ktorí keď prestali v tom najlepšom piť asi o pol noci, a spali asi 3 – 4 hodiny.”

Hneď som si zrátala všetky moji možnosti. Buď vystúpim v najbližšom meste a musím čakať do 16.00 kým príde druhý spoj. To sa mi zdala dosť zlá možnosť. Alebo teda vystúpim v inom meste, pôjdem k rodine a príde ma niekto zobrať. Ako som tak rozmýšľala, tak sme akurát prišli do Nitry, a prepočula som ich, že sa budú striedať. Keďže ten Nie-Ivan bude teraz riadiť, som si povedala, že ten sa javí menej pod vplyvom, hádam to bude lepšie.

Keď začal šoférovať, tak hneď po pár metroch ledva otočil autobus na križovatke. To za nadávok šoféra Ivana. “Jeď, vole.” Potom povedal, že nedočiahne na pedále, že je moc vysoko stolička. Tak pekne pán šofér Ivan mu počas jazdy nastavoval sedadlo, ktoré trieskalo hore-dole. Potom ako tak už šoféroval, ale bolo to to isté, keďže sa snažili dohnať časový sklz, tak zákruty brali na plocho, do protismeru. Snažili sa až tak, že napriek tomu, že prišli do Bratislavy o 40 minút neskôr, tak sme boli v mojej dedinke dokonca o 15 minút skôr ako normálne. Takže ani to si neboli schopní pozrieť, že už idú až moc rýchlo a že netreba furt ísť nad povolenú rýchlosť.

Ja rozumiem, že boli náhradní šoféri a vôbec nerátali, že v tento deň pôjdu. Prečo potom, ale nerozumiem, nemohli povedať v práci, že pili a že neexistuje aby sadli do sedadla šoféra a boli zodpovední za 40 a viac ľudí.  Tak radšej sadnú za volant pod vplyvom a keď na to nikto nepríde, tak sa nič nedeje. A nedávajú šoférom fúkat? Ja si pamätám, keď povolanie šoféra bolo niečo na čo sa pozeralo s rešpektom. Teraz, to boli len dvaja nezodpovední ľudia, čo riskovali životy nielen seba, ale tých v autobuse a aj na cestách.

Takže napriek tomu všetkému som sa ocitla na koniec v mojej dedinke za šoférovania Nie-Ivana. Prepočula som ich však opäť, že v ďalšom meste sa zas vymenia. Vystúpila som z autobusu, nikde nikoho a chvíľu som  rozmýšľala. Nakoniec som si rozpametala, aké je čislo na políciu a zavolala som. Uistili ma, že v nasledujúcom meste si ich hliadka odchytí a dá im dýchať.

Čo pre mňa bolo asi najdivnejšie, bola reakcia všetkých ľudí v autobuse. Len prevracali očami, ale nikto nič nepovedal, a tak sa len chytili pevnejšie tých rúčiek na operadlach pred nimi, a mysleli si, že veď mi nejako dôjdeme. Ja som si to nemyslela. To je len jedna z možností. A preto som zavolala. Rozmýšľala, som že keby sa toto stalo v Amerike. Asi by tí ľudia vyzvali šoféra aby zastavil, vystúpili by – všetko slušne – a už pár by ich volalo na políciu, ktorá by tam hneď bola. Alebo by zavolali na autobusovú spolocnosť, ktorá by šoférov zavolala a vyzvala, aby zastavili. Potom rozmýšľam, že čo by robili Francúzi. Tí by začali soférovi nadávať, a to poriadne a boli by rozhorčení. Prinútili by ich zastaviť aj s hádkami a urážkami. Oni sú takí arogantejší než Američania. Španieli by ich asi zmlátili. A my Slováci, vrátane mna, sme len sedeli a ďakovali si, že veď to mohlo byť ešte aj horšie.

--

English version:

Drunk Bus Drivers?

One lovely gorgeous Saturday morning I decided to visit my grandmother in a remote wine region village. I took bus there few times before without any issues. That is why I was uneasy when the bus was forty minutes late. People waiting in line just kept checking their watches and looked around in a slight despair. No one came to inform us about whether this bus will even show up.

At last, the bus rolled in and out of it two apparently distressed drivers rolled out. Just looking at them, I thought they just stepped out of a bar: messy hair, their shirts untucked, sweaty and red faced and the non-present look at their face made me conclude nothing else other that they must be drunk or hungover. When I asked for a ticket to my grandma's village, at first, he didn't know how to punch a code in the machine. Then I pointed towards it on a sheet he had and so he punched in a code. In spite of that, he punched in a wrong village, few stops before mine and still asked for full price to my destination. My bad, I haven't checked the ticket till later. But end result, he made one euro twenty cents for himself. Eventually, next stops, they gave up the machine and told everyone it was broken. They kept charging but were not giving out any tickets.

Another blow was when they couldn't get out of the main bus station. There was a ramp and the bus leaving is supposed to punch out the time. This operation took about ten minutes. When we finally get on the road, they remember another thing: some cards. In loud discussion, they decide to pull over and are figuring out another piece of equipment. For another ten minutes.

Few miles in, pretty much everybody onboard knew something was off. Jerky ride, F-words, cutting turns flat, speeding and floating into opposite direction to catch up the lost time were making everybody suspicious. Nobody however, says anything to each other on the bus. I turn to the lady sitting next to me and I ask: “Doesn't it seem to you as if they have been drinking and are not quite recovered yet from last night?” She replies: “Well, I am on this bus from the first departure station and from what I had heard, they are just some sub drivers. That's why they were late coming into Bratislava, they made wrong turn. I also overhead them saying that they were celebrating Ivan, as it was Ivan's name day yesterday. The one driver – Ivan – slept on the back seats all the way here...” She adds. “Don't you think they are still under the influence?” I ask with raised eyebrows. “Hmm, maybe yes.” She answers and squeezes the handle in front of her even tighter and turns her head away from me.

I am doing the math in my head: Since the bus was supposed to be in Bratislava at 7 am, it had to leave its departing station around 4 am. If they were drinking that night, and let's say stopped at midnight, then they only had four hours to sleep. So not only they are probably still under the influence but also sleep deprived.

Counting my options here, which isn't a lot, I can either get off at the next station and wait till evening to catch the next bus. Then I overhear the two discussion that on the next station they will switch. Meaning Non-Ivan will drive. I decide to take that chance. It turned out not much better. At the first intersection, it seemed like Non-Ivan was driving a bus for the first time, as he did not make the turn. So had to back up and do all that. Few seconds later, he complains to Ivan that the chair is too high up. It is true Non-Ivan was much shorter then Ivan. And so helpful Ivan gets into adjusting the chair while we are going 50 miles / hour. Non-Ivan was similarly trying to make up time and so was speeding, cutting turns and suddenly breaking... Without even realizing that we are already caught up. I actually arrived at my village forty minutes earlier then usual. Right before I reached my village, I overhear them again and this time they decide that in next town Ivan is going to take the wheel again. Oh no.

When I finally step out of that chaos into the fields of fresh wheats and flying butterflies, I stood there for a moment frozen in time. Then I remembered the phone number to police – as I have not lived here fifteen years – and dialed. The voice assured me that at the next bus station, the police is going to check on the bus drivers and verify whether they have been driving under the influence or no.

What struck me most was the reaction of Slovak people. They all knew something was really wrong here, but nobody did anything to change the situation. I was surprised by the passivity of everyone on the bus. I am thinking what would americans do in similar situation? They would probably call the bus company and complain which would in turn call the drivers to pull over. All while police would be on the way. Then I am thinking what would the French do? Well, them being more aggressive then americans, they would yell at the drivers and make them stop. Spanish? They would probably punch them and make them stop. But us Slovaks, were holding on tight, and thinking: “This could be so much worse...”

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?