Hot Dog na Hlavnej stanici

Autor: Daniela Husarova | 30.6.2014 o 22:55 | (upravené 1.7.2014 o 13:48) Karma článku: 10,62 | Prečítané:  2893x

Ja veľmi rada cestujem. Či už to je vlakom, lietadlom, loďou, či len tak po nohách, čiže pešo, alebo niekedy aj len tak v mysli keď si predstavím, aká by bola asi cesta do Indie.  Keď človek niekam ide, tak má príležitosť spoznať úplne nové veci a taktiež mu to dá takú novú perspektívu.  

Autobusom a električkou som sa už nachodila v tomto našom hlavnom meste. Asi najhoršie boli tie hrozné teploty pred dvoma týždňami, keď pán šofér márne upozorňoval ľudí, že ak otvoria okná, tak celá klíma ide von.  Nuž, starého psa nové triky nenaučíš. Hlavne som si všimla, že starší ľudia otvárali okná, dokonca sa rozčuľovali, že je to pozatvárané. Tak tí mladí ako tak to pochopili. Mňa ako dizajnéra hneď napadlo, že pár nálepiek na okná, ktoré by upozorňovali, že treba okná nechať zatvorené, ak je klíma zapnutá, by pomohli. Aj tak, neviem akú teplotu majú nariadenú, ale bohužiaľ, je fakt pravda, že ten autobus moc studené nefúkal. Viem to posúdiť, lebo som sedela priamo pod jedným z ventilov, a to naschvál. A oproti tým štedrým americkým Air Conditioning ktore majú non stop zapnuté na 72 stupňov Farenheita, sa to nedá porovnať.

V jednom takomto horúcom dni sa mi naskytla príležitosť cestovať vlakom z Hlavnej stanice. Potešila som sa, i keď vo vnútri som sa tak chystala na to najhoršie, že asi bude teplo. Ale to som sa mýlila. Cakal ma totizto uplne iny zazitok. Ako som hovorila, cestovanie vám ponúkne hneď naraz viac prekvapení. Trošku ma pochytil hlad a keďže som mala čas, tak som sa poobzerala, aké kulinárske zážitky mi táto brána do Slovenska ponúkne. A keďže ma nič tak neoslovilo, napadlo mi, že starý dobrý Hot Dog ešte zo študentských čias by mi bodol. Tak tajne som aj dúfala, že možno bude nastoknutý na tie kovové tyče ako za komunizmu.  Našla som jedno okienko, kde predávali aj “bagety na zohriatie” a vypýtala som si jeden Hot Dog s horčicou.  Samozrejme, že Hot Dog prišiel len prerezaný a nie nastoknutý, tak ako som čakala, ale veď ja som to vlastne ani nečakala. Len som bola zvedavá. Bol to iba jeden Hot Dog, prerezaný napoly, položený na veľmi chabej servítke a poliaty horčicou, takže,  bohužiaľ, servítka to celé schytala.  Automaticky som sa poobzerala po tom pulte, že kde sú servítky, ale márne. Nič.

V Amerike je to štandard, že máte servítky v každom Fast Foode, len tak a každý si zoberie koľko chce. Tu som však nič nevidela. Tak som sa bola nútená pozrieť na tú tetu, čo mi Hot Dog dala. Dovtedy to bola len anonymná osoba, vôbec som totižto nevidela jej tvár.  Tie okienka, tu na Slovensku, sú tak zvláštne spravené, že fakt nevidíte, kto vám to jedlo alebo cigarety predáva. Trochu ako v školskej družine, keď sme kuchárky videli len od krku po pás.  Tak som sa zohla do okienka, a pani už sedela na stoličke. Tuším lúštila krížovku. Opýtam sa vecne: „Prosím vás, môžete mi dať ešte servítku?” A poukazujem na to, že celá horčica je vyliata na servítke, ktorá má podľa všetkého slúžiť aj ako podnos a aj ako servítka.  Pani sa ani nepostavila od krížovky a len odvrkla: „Ku každému Hot Dogu je len jedna servítka.” A tým to bolo vybavené. S otvorenými ústami som asi išla tým mojím vlakom až po Pezinok. Neuveriteľné.

No naschvál. Pozrela som sa v Ikee, koľko stojí balíček servítok, EUR 0,69 za 50 kusov, čo vychádza 0,0138 EUR za 1 kus. Tak teraz som zvedavá, či si to pán majiteľ takto vyčíslil, alebo si to pani predavačka len takto zľahčila. Ťažko povedať. Možno sa jej to nabudúce opýtam, ale pointa je, že servítka naviac sa proste nedáva.A basta.

O Bratislavskej Hlavnej stanici sa toho popísalo už asi tiež dosť. Z môjho pohľadu, toto je brána, ktorou k nám na Slovensko prichádzajú turisti. Tí istí turisti, ktorí potom prídu domov a povedia ďalším, choď, alebo nechoď sa pozrieť na Bratislavu. Všade vo svete, kde som bola, toto už bolo pochopené. Samozrejme USA, Paríž a Madrid, ale aj nedávno som bola v Chorvátsku a keďže oni vychádzajú z toho istého bodu ako my, tak mi nedá neporovnať sa

s nimi. No nedá sa to. Celý Rovinj boli usmievaví ľudia, ktorí sa snažia typovať a prihovoriť turistom ich jazykom. Chápu, že len tak si zaručia, že sa im tam vrátia. Pravdou je, že naša Hlavná stanica slúži určite najmä nám, domácim, ale aj tak.  My ako Slovensko, keďže nemáme more, a až toľko turistických atrakcií, ako napríklad blízka Praha či Viedeň, by sme sa mali snažiť o to, ako čo najviac upúťať turistov a cudzincov. Nechce sa mi veriť, že za toľko rokov, čo prešlo od komunizmu, sme neboli schopní prestavať tú stanicu. Napríklad už len vážna hudba z reproduktorov by odlákala homelesssákov, navodila sofistikovanú atmosféru a priblížila našu históriu, veď predsa aj u nás hral Mozart a Schubert, atď. Toľko architektov a umelcov by sa tam mohlo realizovať, že až.

Spomenula som si na prihodu, ked pred par rokmi ma prišli navštíviť známi, čo žijú vo Viedni. Ja som ich stretla v USA, ale tak sa stalo, že sme naraz boli v Európe a tak si ten párik vymyslel, že ma prídu pozrieť vlakom z Viedne do Bratislavy. Veľmi sa tešili, bola to pre nich romantika, v živote predtým v Bratislave neboli, a tak sa úprimne tešili, že si prídu pozrieť ten „uhorský vidiek”, o ktorom síce vela počuli, ale v živote ho nevideli. Pamätám si tie ich tváre, keď vystúpili z vlaku a viedla som ich cez stanicu až k autu. Jednoducho ich prešla všetka romantika a dokonca som mala pocit, že sa aj tak trochu báli ako celý výlet dopadne.  A to boli so mnou, čo som akože domáca. Od tej doby a od doby, keď mi nebola daná servítka, sa modlím, a radím všetkým zahraničným turistom, ktorí sa k nám vyberú cez Hlavnú stanicu, nech si zapchajú nos, zavrú oči, nekupujú nič, a nastúpia do taxíka, ktorý ich čo najrýchlejšie zoberie niekam inam.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?